História
Stručne z histórie Rače
Prvá písomná zmienka o Rači je z roku 1245. Je to kráľovská donačná listina, ktorou boli pozemky okolo osady Recha (Rača) až po Čiernu vodu dané Lelkovi a Petrovi a ich synom do vlastníctva. Toto územie dostali ako odmenu za vybudovanie hradnej strážnej veže a tiež za vzornú strážnu službu na Bratislavskom hrade.Obyvatelia Rače sú veľmi hrdí na svoju minulosť. "Odkedy je Rača Račou, odvtedy sú Račania vinohradíkmi"
- znie záznam v obecnej kronike. Vínna réva sa tu pestovala už za starých Rimanov. Ako Villa Racha sa spomína už v roku 1237, a neskôr Mária Terézia uznala dekrétom z roku 1767 červené víno, ktoré je dnes známe ako Račianska frankovka, za vhodné na cisársky stôl. No najstaršie dôkazy o osídlení tohto regiónu pochádzajú už z konca 8. storočia. Pôvodnými obyvateľmi boli Slovania. Po vpáde Tatárov sem od 13. stor.
prichádzajú nemeckí kolonisti, v 16. stor. zas Chorváti. Od roku 1647 má Rača výsady zemepanského mestečka. Vinohradnícky chotár siahal v stredoveku od hradného kopca a Karlovej Vsi až po Raču. Už privilégium kráľa Ondreja III. z trinásteho storočia, ktoré oslobodilo bratislavských vinohradníkov od platenia dane, spomína trojaké vinice: staré, obnovené a tie, čo majú založiť. Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Leží na východnom úpätí Malých Karpát a svojimi bohatými vinohradníckymi tradíciami patrí k najznámejším územiam. Tiež sa tu nachádzajú aj niektoré vzácne architektonické pamiatky - najvýznamnejšou z nich je katolícky farskýkostol sv. Filipa a Jakuba ktorý sa spomína už v roku 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole. Zvláštnosťou kostola je tvar jeho veže. Priestor sanktuária je v gotickom slohu. Vitrážové okná znázorňujú sv. Štefana kráľa, sv. Filipa a Jakuba, sv. Rodinu a sv. Margitu Alacogue. Nad sanktuáriom je freska znázorňujúca sv. Cyrila a Metoda. Fara v Rači sa môže pochváliť aj pôsobením významných osobností v úlohe správcov farnosti, ako Alster Móric, F. V. Sasinek,Vojtech Rudroff a iní.
V súčasnosti Rača je jednou z mestských častí Bratislavy, zaberá plochu 23,6 km2 a žije tu takmer 21 tisíc obyvateľov. Tvoria ju tri miestne lokality – samotná Rača, Krasňany a Východné (Rendez). Sídlisko Krasňany sa začalo stavať pred vyše polstoročím a patrí k najstarším bratislavským sídliskám. Sídlisko Východné bolo pôvodne len železničnou prekládkovou stanicou. Dnes je v ňom malé železničné múzeum.
Z dnešnej Rače
Možno ste nevedeli že, ...
...železničná stanica Bratislava - Východ (do roku 1961 Bratislava-Východné nádražie), počas Rakúsko-Uhorskej monarchie niesla názov Pozsony Rendezö, z čoho je odvodený aj dnešný zľudovený názov stanice a priľahlej mestskej štvrte "Rendez".
...Račianske vinohrady sú situované v azda najznámejšom vinohradníckom regióne Slovenska. Rozprestierajú sa na južných svahoch Malých Karpát v nadmorskej výške 150 – 300 m n.m.
...Sakrakopec je miesto nad Račou, kde sa odohrala najväčšia letecká tragédia v histórii Slovenska. 24. novembra 1966 cca o 16:30 sa tu zrútilo bulharské lietadlo a na jeho palube zahynulo všetkých 82 ľudí. Na mieste dodnes nestojí pomník..
Dokumenty na stiahnutie
| Súbor | Názov |
|---|---|
| znak MČ Rača | |
| Zástavy Rače | |
| Listina z roku 1296 | |
| História Rače rozšírená verzia |






