Ako račianski seniori prežívali obdobie pandémie

Obrázok ku správe: Ako račianski seniori prežívali obdobie pandémie
09.07.2020 - Oznamy

Len pred pár dňami sme na Slovensku ukončili náročné obdobie, keď sme spolu s ostatným svetom prežívali stresovú situáciu pandémie. Vďaka prísnym včasným opatreniam sa nám podarilo výrazne znížiť počet nakazených v Rači bolo podľa oficiálnych štatistík iba 9 pozitívne testovaných na COVID-19. Napriek tomu, takúto formu globálneho stresu väčšina ľudí nezažila. O tom, ako toto obdobie prežívali račianski seniori, generácia, v ktorej si mnohí ešte pamätajú  ťažké časy z detstva, sa rozprávali kolegyne zo sociálneho oddelenia. 

 

1. Ako ste prežívali obdobie pandémie COVID- 19?
 
(Eva) Na začiatku som bola vystrašená, prvé dva týždne som sa aj bála, bolo to náročné.
(Helena) Otupno, zle, keď je človek sám je mu smutno. Nemohli sme sa stretávať ani v klube. 
(Gabriel) Pozeral som sa z okna, potom som sa poprechádzal okolo domu, ďalej som nemohol. Doma som si vymyslel prácu, aj keď to nebolo potrebné, aby som zabil nudu. Podarilo sa mi opraviť veci v domácnosti.
(Wiliam) Nebol problém, chodili sme každý deň s manželkou na prechádzky. Dalo sa to vydržať, prechádzali sme sa v Rači. Pre mňa ako včelára to bolo obdobie plné obmedzení, nemohol som ísť von. Akonáhle sa to uvoľnilo, bol som pozrieť včely. Prežili a sú lepšie ako vlani. 
 
2. Čo nové ste sa naučili o sebe?
 
(Vladimír) Uvedomil som si, aké sú dôležité ľudské kontakty medzi ľuďmi.
(František I.) Naučil som sa spoliehať sám na seba a cibriť si viac mozog. Samota ma tiež prinútila postarať sa o veci, na ktoré som nemal čas. Pred tým som chodil na chatu, do prírody, teraz som nemohol. Mal som viac času na byt. V tejto ťažšej situácii sa ukázali tiež priatelia a takzvaní priatelia. Viac si ceniť, to, že môžem chodiť von, vidieť, ako kvitnú kvety, a byť na vzduchu, to je veľké plus. 
(Wiliam) Naučil som sa trpezlivosti, niekedy hraničiacej s rezignáciou, pretože som nemohol robiť, to, čo som chcel. Trpezlivosť  ale nakoniec vyhrala. Takže dnes som  spokojný. 
(František II.) Naučilo nás to sebadisciplíne, ohľaduplnosti, či už medzi mladými alebo starými. 
 
3.Čo vám obdobie pandémie dalo a naopak vzalo?
 
(Helena) Každý k sebe potrebuje niekoho, s kým by mohol tráviť čas, aby sme si navzájom dávali pozitívnu energiu. Keď bol človek stále doma, počúval len zlé správy a negatívne informácie z televízie. 
(Vladimír) S manželkou sme zvyknutí chodiť na koncerty, do divadla a na výstavy a to sme nemohli. S dcérami sme viac komunikovali, ten kontakt s rodinou bol dôležitý. 
(Gabriel) Nemohol som chodiť do mesta, zobralo mi to možnosť voľného pohybu. 
 
4.Kto vám bol oporou počas náročného obdobia?
 
(Gabriel) Volával som s  rodinou, so známymi, hoci boli aj meniny, narodeniny, stretávať sa nedalo. Takže sme sa navzájom aspoň kontaktovali telefonicky. Najväčšou oporou bola pre mňa rodina. Inak som si pomáhal sám.
(František II.) Mne bola najväčšou oporou táto kuchyňa (na Plickovej ul.). Ja som sám, dcéru mám v zahraničí, kde žije už dvadsať rokov. Cez týždeň som si išiel po obed. 
 
 
5. Využili ste senior krízovú linku, ktorá bola zriadená MÚ Rača?
 
(František II.) Ja som volal na linku v tých začiatkoch, nemal som rúška. Behom 24 hodín mi hodili rúško do schránky.
(František I.) Využil som senior krízovú linku. Občas, keď som sa niečo spýtal, mi bolo veľmi dobre poradené. Ďakujem všetkým ľuďom z mestského úradu, ktorí sa o nás starali. Dostal som rúško a inú pomoc. Naozaj oceňujem starostlivosť sociálneho odboru. 
Čo pomôže staršiemu človeku psychicky dobre zvládnuť krízu
Porozprávali sme sa o tom so psychologičkou Martou Gašparíkovou. 
 
Čo sme to vlastne prežili? Bola to kríza, dlhodobý stres, alebo niečo iné?
 
Myslím si, že je dobré, ak si vie každý sám za seba úprimne opísať, ako to prežíval on sám. Pre všetkých to bola spočiatku veľká neznáma, nevedeli sme, aký to bude mať dopad, ani to, ako nás to ovplyvní. Prognózy a zábery z iných krajín vyzerali hrôzostrašne. To, čo sme všetci zažívali, bol stres, úzkosť, bezmocnosť, zrazu svet nebol pre nás bezpečný, cítili sme sa ohrození. 
 
Boli starší ľudia v prežívaní zraniteľnejší?
 
Určite áno, mnohí z nich mohli prežívať až bezvýchodiskovosť, keďže boli ohrozenou skupinou. Viacerí sú zvyknutí tráviť celý deň s televízorom, alebo rádiom a to, čo tam vysielali, nebolo vôbec podporné, ale naopak, veľmi to spochybňovalo ich istoty. Podporné vzťahy s deťmi a vnúčatami boli pomenované ako nebezpečné, bežný program napr. nákupy, prechádzky boli rizikovou aktivitou. Striktnosť odporúčaní viedla k izolácii. Ďalším momentom hrôzy boli poloprázdne obchody, nikto nevedel, čo bude ďalej. V živote veľmi potrebujeme mať pocit, že základné veci vieme predvídať, potrebujeme plánovať, čo nás čaká a ako to zvládneme. 
 
Poznáme v psychológii nejakú osobnosť, ktorá nás môže inšpirovať, ako takéto situácie zvládnuť?
 
Takýchto osobností je celý rad. Zaujímavým príkladom a inšpiráciou je isto Viktor E. Frankl, ktorý ako mladý rakúsky psychiater sám prežil hrôzy koncentračného tábora. Vo svojej najznámejšej knihe „Napriek všetkému povedať životu áno“ opísal, čo ľuďom pomohlo prežiť takýto extrémny stres. 
Tento autor nám pre životné obdobia akokoľvek závažnej krízy odkazuje, že náš život má zmysel za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na to, kde som a čo aktuálne prežívam. Ako osobnosť máme výbavu na zvládanie aj veľmi ťažkých situácií. Veľa však závisí od nášho základného postoja. Môžeme naozaj ustrnúť v kríze, ak sa budeme len neustále pýtať, prečo sa to stalo. Alebo môžeme z akejkoľvek situácie vyjsť posilnení v zrelosti a životnom poznaní. Ak sa rozhodneme na to, čo život priniesol, reagovať svojím konaním a prežívaním. 
 
Čo to môže znamenať? 
 
Každá situácia, trebárs aj koronakríza, skrýva pre nás nejaký zmysel. Ten môžem objaviť iba vtedy, ak do nej aktívne vstúpim. Prvým odporúčaním je byť aktívny, ponoriť sa do práce a tvorivosti. Druhým odporúčaním je vstúpiť do intenzívneho prežívania dobrých vecí, ktoré ostali okolo nás ako dobré – vnímať to, čo je krásne, tvorivo hľadať spôsoby, ako byť s tými, ktorých máme radi, vstúpiť do spomienok a rozprávania sa o tom, čo bolo pre nás v minulosti dôležité, a plánovanie, ako budeme prežívať to pekné, čo ešte plánujeme zažiť. Tretím odporúčaním je dôstojne znášať nezmeniteľné utrpenie. Aj v akokoľvek náročnom čase, v každom okamihu života môžeme využiť aspoň jedno z týchto troch odporúčaní. Toto sú v jednoduchosti povedané tie veci, ktoré nám pomôžu zvládnuť čokoľvek.
 
Čo konkrétne môže starší človek robiť, keď príde kríza?
 
· Najdôležitejší je základný postoj – teda neostaňme zatrpknutí, že už nemôžeme od života nič dobré očakávať, ale hľadajme, čo dobré teraz môžeme vytvoriť, alebo inak neostaňme zmrazení hnevom a rezignáciou, ale hľadajme možnosti.
· Zameriavajme sa na dobré a funkčné veci, teda aktívne pracujme na našom dobrom, pokojnom a pozitívnom naladení. Negatívne správy nás dokážu rýchlo zahltiť, ale rovnako si môžeme vybrať, nech nás naplnia pozitívne a dobré správy a pozitívne emócie.
· Buďme na seba navzájom láskaví, starajme sa o svoje potreby, hľadajme spôsob, ako môžeme byť užitoční.
· Starajme sa o denný režim: pravidelný spánok, jedlo, pohyb, aktivitu, odpočinok. 
· Nájdime si na každý deň oporné body, ak sa pravidelne niečomu venujeme, znižujeme tým napätie.
· Rozprávajme sa s priateľmi a rodinou rôznymi spôsobmi, hovorme o svojich pocitoch, obavách, ťažkostiach s tými, ktorým dôverujeme, udržujme vzťahy s podporujúcimi a optimistickými ľuďmi.
· Rozhodnime sa vybrať si čas na sledovanie správ postačí maximálne jeden-krát denne, ostatný čas venujme záľubám, práci a tomu, čo máme radi (aj aktivitám, na ktoré nebol dlho čas).
 
Čo robiť vo chvíľach, keď nás počas dňa  začne premáhať úzkosť a obavy? 
 
- Vtedy sa potrebujeme zastaviť a sústrediť sa, naplno vnímať prítomnosť. Zameriavajme sa na svojich päť zmyslov, skúsme si povedať, čo práve teraz vidím, počujem, cítim, vnímam hmatom/na tele, akú chuť vnímam v ústach (napr. vidím obraz, počujem tikať hodiny, cítim chuť kávy... a pod.). Toto nás presmeruje na vnímanie skutočnosti a nie úzkostných myšlienok.
- Ak nás z ničoho nič prepadne silnejšia úzkosť, je dobré skúsiť osvedčenú techniku : skúsme prehĺbené dýchanie, nádych nosom (počítame v duchu od 1 do 5), zadržíme dych (počítame do 3), výdych ústami (počítame do 6). Opakujeme niekoľkokrát, cca 5 minút.
 
Čo ak príde druhá vlna? Môže sa na to človek dobre vnútorne pripraviť? 
 
Na to, čo nás v budúcnosti čaká sa nedá nikdy pripraviť, nevieme predpokladať jej priebeh ani svoje prežívanie. Môžeme však pre seba veľa urobiť. Hodnotnými skúsenosťami dneška sme sa o seba dobre postarali a vytvorili si dostatok zdrojov a sily pre čokoľvek, čo môže prísť. Takže dôležité je ďalej robiť všetko to, čo je v našom živote funkčné. Spokojná prítomnosť v nás posilňuje istotu, že veci zvládneme.

Autor článku
Mgr. Eva Soldánová