A A A

Nemecký kultúrny dom

Nemecký kultúrny dom bol v štyridsiatych rokoch minulého storočia postavený nemeckými Račanmi. V rokoch 2008 – 2010 objekt prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Po slávnostnom otvorení v septembri 2010 sa stal hlavným kultúrnym stánkom v Rači. Ponúka množstvo zaujímavých kultúrnych a spoločenských podujatí, ako Račištorfský bál, divadelné a interaktívne programy pre deti, divadelné pondelky, tanečné zábavy a v letných mesiacoch je dejiskom „Kultúrneho leta“ na ktorom sa podieľajú aj miestne spolky, hudobné skupiny a známe osobnosti. 


Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba

V prvej polovici 14. storočia bola kaplnka na miestnom cintoríne postupne prestavaná na kostol v gotickom slohu. Záznamy o gotickej veži kostola postavenej na dvoch múroch o hrúbke 1,5 m pochádzajú z roku 1306. Ďalšie prestavby kostola niesli známky renesančného a barokového slohu. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby v r. 1888, kedy farár Móric Alster realizoval zámer zvýšiť kapacitu kostola, a dal ho predĺžiť o 8 m, a zvýšiť o meter.

V dejinách tejto historicky významnej račianskej stavby boli v priebehu storočí zaznamenané mnohé významné udalosti. V r. 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkým svätým. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce. Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. 1762, kedy zároveň pribudol aj nový hlavný oltár.

Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi a pri tejto príležitosti dostal aj nový hlavný oltár. Nepostačujúca kapacita kostola viedla v r. 1888 k prestavbe, ktorá trvala 1 rok. Veľké rekonštrukcie boli realizované aj v rokoch 1954, 1970 – 71, 1989 a 1998.

Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r. 1712 a aj ďalšie pozoruhodné a vzácne sakrálne predmety.


Evanjelický kostol

Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a  tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 – 1959 a v r. 1985. V interiéri je možné zhliadnuť dvojposchodový stĺpový rokokový oltár s kazateľnicou, rokokovú krstiteľnicu a organ z 18. storočia.


Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov

Tento kostol pochádza z obdobia pred II. svetovou vojnou, z r. 1937. Bol postavený pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola súčasťou kúrie. Rekonštrukcie objektu prebehli v r. 1968, 1970, 1977 a 1991 – 1996, kedy bol osadený aj nový oltár. 


Kaplnka Svätej Anny

Jej vznik je datovaný do záveru 17. storočia, avšak presný dátum vzniku nie je známy. Vyniká zachovanou krásnou dvojkrídlou kovovou bránou s mrežou a zachovalou sochou svätej Anny s Pannou Máriou ako dievčatkom.


Kúria na námestí A. Hlinku

Koloničova kúria pochádza z 15. storočia. Je to rozsiahla stavba, ktorá zaberá celú severnú časť Námestia A. Hlinku. Jej majitelia sa veľmi často menili, dostávali ju spolu s pozemkami od kráľa za zásluhy a verné služby. Kúria bola veľa krát prestavovaná a jej posledná podoba pochádza z druhej polovice 18. storočia.


Barónsky dom s Pálfyovským erbom

Barónsky dom je baroková budova pochádzajúca z 2. polovice 18. storočia. V dostupných písomných prameňoch sú záznamy o tom, že tam býval barón Névery. Veľký pálffyovský erb na streche budovy však naznačuje, že budova patrila pálffyovskému rodu. Podľa barónskeho domu, ktorí Račania nazývali Barónka bola pomenovaná aj ulica vedúca popri ňom a priľahlé sídlisko postavené v 60 – tych rokoch.


Areál rušňového železničné depa Bratislava – Východné (Rendez)

Priestory rušňového depa sú významnú technickou pamiatkou a jediný zachovaný ucelený areál historickej parnej trakcie na Slovensku so sociálnym zázemím. Dokumentuje význam fenoménu železníc pre rozvoj Bratislavy od 2. polovici 19. storočia. V pôvodnej podobe je zachovaná širšia urbanistická štruktúra, vrátane obytnej, „železničnej sociálnej architektúry“ ktorá predstavuje tri osobitné etapy vývoja sociálnej bytovej architektúry železníc od konca 19. až do polovice 20. storočia. Z objektov pôvodnej zriaďovacej stanice ostala zachovaná rušňová remíza, trubkáreň, vodáreň a budova bývalej kuchyne z počiatku 20. storočia. Sídli v nej Muzeálno dokumentačné centrum. Jeho súčasťou je výstava zachytávajúca vývoj železníc na Slovensku a študovňa. V areáli je vybudovaný národný železničný park, v ktorom sa nachádzajú veľkorozmerné muzeálne exponáty a historické vozidlá z 19. s 20. storočia. Areál starého rušňového depa predstavuje významnú turistickú atrakciu a kultúrne centrum s bohatým zbierkovým fondom, ktorý sa v súčasnosti vyrovná vyspelým stredoeurópskym štátom. V posledných rokoch sa depo stalo osvedčeným dejiskom každoročného celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel.


Obecný dom

Objekt bol postavili v rokoch 1936 – 1937 na mieste pôvodnej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola pôvodne súčasťou Koloničovej kúrie. Objekt spočiatku slúžil ako obecný dom a po roku 1945 sa stal sídlom Národného výboru. V roku 1956 v ňom bola zriadená obvodná pôrodnica, ktorú koncom 60 – tych rokov vystriedalo obvodné zdravotné stredisko a lekáreň. Neskôr tu sídlila verejná bezpečnosť a polícia. Po rekonštrukcii ľavej časti prízemia (1998) sa stala sídlom Miestneho odboru Matice Slovenskej a Račianskeho vinohradníckeho spolku. Vo vnútri sa nachádzajú stále expozície Račianskej izby – etnografická a vinohradnícka, ktoré sú verejnosti sprístupnené počas slávností organizovaných mestskou časťou. V suteréne budovy sa nachádza zrekonštruovaná vinárska pivnica, ktorá býva súčasťou dní otvorených dverí Malokarpatskej vínnej cesty. Zvyšok budovy bol zrekonštruovaný v roku 2009 a od vtedy je budova sídlom starostu a stavebného úradu.


Baroková Socha Sv. Floriána (1721)

Sv. Florián je patrónom hasičov. Jeho baroková socha pochádza pravdepodobne z r. 1721 a pôvodne stála pred dnes už neexistujúcou Mizeráckou kúriou v majetku rehole Mizeráckych bratov. V súčasnosti sa nachádza sa na pamätnom mieste, kde bol v minulosti rozsiahly požiar, počas ktorého zhorelo 93 domov a zahynulo 7 ľudí. Sv. Florián ochraňuje obec až po dnes.