Päť najväčších omylov v kauze výstavby na Rustaveliho ulici

Obrázok ku správe: Päť najväčších omylov v kauze výstavby na Rustaveliho ulici
19.04.2017 - Oznamy

Po tom, ako mestské zastupiteľstvo v októbri 2016 ani na druhýkrát neodsúhlasilo v lokalite Radničné námestie Rača zámenu pozemkov podmienenú investorom na vybudovanie nového verejného parku, hrozí v lokalite namiesto zelene výstavba 8-podlažnej budovy. V súvislosti s týmto projektom sa objavuje množstvo dezinformácií, ktoré sú cielene rozširované medzi verejnosťou, aby zakryli pravé príčiny a vinníkov hroziacej výstavby.

Miestny úrad Bratislava-Rača objasňuje na základe oficiálnej dokumentácie a právoplatných stanovísk 5 najväčších omylov rozširovaných v súvislosti s touto témou.

  1. Prečo ste stavebníkovi predlžovali stavebné povolenie, keď mu vypršalo?
V prvom rade treba povedať, že stavebné povolenie na výstavbu SO 115 nevypršalo. Bolo vydané v roku 2008 a je stále v platnosti. Jeho platnosť bola predĺžená v roku 2010 starostom MUDr. Jánom Zvonárom. V tom istom roku bola taktiež zrealizovaná zmena stavby pred dokončením komplexne jedným rozhodnutím na všetky požadované objekty /aj na SO 115/, ktoré boli stavebne realizované. Nakoľko stavebník započal s výstavbou do dvoch rokoch od právoplatnosti stavebného povolenia, je povolenie naďalej platné. 
  1.  Ako mohol stavať na cudzích pozemkoch?
Treba si uvedomiť, že Intercom Development staval stavby na základe právoplatných stavebných povolení z roku 2008, kde podkladom na vydanie stavebných povolení boli listy vlastníctva a nájomné zmluvy s mestskou časťou, ktoré vtedajší starosta mestskej časti podpísal a následne ich akceptoval pri vydaní stavebných povolení.
Zmeny stavieb pred dokončením povolené súčasným starostom Pilinským sa pohybovali stále vo vymedzenom území podľa územného rozhodnutia, preto nebol dôvod znova skúmať majetko-právne vzťahy v území.
Zmena stavby pred dokončením, ktorú podpísal starosta Pilinský, sa týkala posunutia objektov SO 103 a 105 približne o 1 meter smerom z nášho pozemku na pozemok developera. Keby sa tá zmena pred dokončením nepodpísala, pozemok Rače by bol dnes zastavaný ešte vo väčšej miere, ako je.
 
          3. Prečo ste mu skolaudovali stavbu, keď nevybudoval park?

Kolaudácia nemala s vybudovaním parku vôbec nič spoločné.
Kolaudácia SO 103 a SO 105 je samostatným správnym konaním, kde sa skúma, či je stavba užívania schopná alebo nie je užívania schopná a nie je ju možné podmieňovať realizáciou inej stavby. V tomto konaní bolo kontrolované splnenie podmienok stavebného povolenia, čo bolo hlavne skolaudovanie prepojenia lokality samostatným napojením na Púchovskú ulicu.
A nakoniec, vybudovanie parku bolo zo strany developera podmienené zámenou pozemkov, aby sa vysporiadali vlastnícke vzťahy pod zastavanými objektami. Keďže neprebehla zámena, investor park nechce budovať.
 
            4. Prečo sa mala stať predmetom zámeny aj cesta, ktorá vedie k jeho projektu, ale pre mesto nemá hodnotu a sú s ňou spojené len náklady?

Táto cesta určite svoju hodnotu má, je to cesta prepájajúca Rustaveliho a Púchovskú a môže výrazne odľahčiť Detviansku ulicu, napríklad aj počas plánovanej výstavby kruhovej križovatky Rustaveliho/Detvianska/Kubačova.
 
              5. Prečo nebol pozemok v územnom pláne preklasifikovaný na verejnú zeleň, keď o to vlastník sám požiadal formou žiadosti o zmenu stavby pred dokončením?
 
To sú dve rôzne veci. Pozemok v územnom pláne môže byť preklasifikovaný iba na základe zmeny územného plánu, čo je proces na 3 až 4 roky. O takúto zmenu však developer nikdy nepožiadal. Požiadal o zmenu stavby pred dokončením, čo je úplne iný úradný úkon. Navyše, keď stavebník dvakrát neuspel so zámenou pozemkov na pôde hlavného mesta, tak žiadosť o zmenu stavby pred dokončením nakoniec aj stiahol.