Zásady správania sa k divej zveri

Obrázok ku správe: Zásady správania sa k divej zveri
10.11.2017 - Oznamy

Prečítajte si hlavné zásady správania sa v blízkosti divej zveri a v mene zvierat a prírody ich dodržiavajte. NA OTÁZKY ODPOVEDÁ VETERINÁRKA MVDr. MIROSLAVA HAČKOVÁ (V) A POĽOVNÍČKA Mgr. KRISTÍNA KUROVÁ (P).

Čo robiť, keď nájdeme v záhrade divú zver?
Veterinárka: Kontaktovať poľovné združenie, ktoré zodpovedá za výkon práva poľovníctva v danom poľovnom revíry, pod ktorý lokalita spadá. Kontaktovať políciu nie je potrebné.
Poľovníčka: Zavolať poľovníkov.

Prečo k nám zver prišla?
V: Neustále dochádza k rozširovaniu územného plánu obcí výstavbou. Tieto stavebné úpravy narušujú migračné trasy a zmenšujú teritória zveri, ktorá tam dovtedy žila.
P: Zver k nám príde, pretože hľadá väčšinou potravu, alebo bola nejakým spôsobom prinútená sa priblížiť k ľudskému obydliu. 

Ako zver rozlišuje plot, pletivo? Čo vidí?
V: Zver vidí pletivo ako prekážku ktorú sa snaží obísť povedľa nej, kým nenájde otvor ktorým by sa dostala cez danú prekážku.
P: Zver síce vníma plot, ale vie si preraziť cestu cezeň, či už podhrabaním. Často sa u parohatej zveri stáva, že sa do plota parožím zapletú.

Akú veľkú dieru do plota spraviť?
V: Diera v pletive nepomôže, zviera v strese sa pri vyháňaní do diery netrafí. Potrebné by bolo otvoriť pletivo na 4 až 5 metroch, aby mohla zver pokojne prejsť.

Ak sa takéto opatrenie nedá vykonať, potom treba kontaktovať veterinárneho lekára, ktorý vykonáva imobilizáciu zveri a následne si ju poľovnícke združenie prevezie do revíru. 
P: Ťažko povedať, aká je dostatočná veľkosť. Taká, aby mala zver pocit, že je dostatočný priestor na únik.  

Čo so zraneným zvieraťom?
V: Každé zranené zviera musí posúdiť veterinárny lekár v súčinnosti s poľovným združením, ktoré zabezpečí následnú reintrodukciu alebo likvidáciu.

Ako nás zviera vníma, má stres?
V: Zviera má obrovský stres z danej situácie. Je schopné opakovane narážať do prekážky až do závažného seba poškodenia. 
V danej situácii zviera neoslovujeme, nevyrušujeme, ale v tichosti z diaľky pozorujeme.
P: Zviera vás určite vníma ako stresujúci objekt.

Prečo sa nechytať zvieraťa, mladého ani starého?
V: U mláďat je to z dôvodu zanechania pachovej stopy na zvierati, prečo ho následne môže matka opustiť ako cudzie. Staršie zviera sa chytiť nenechá. 
P: Nechytať zviera, pretože ľudský pach je výrazný a cítia ho aj iné zvieratá. Preto sa napr. dávajú ľudské vlasy ako odpudzovač zveri.

Nechytať sa ho ani v rukaviciach? (Látkových, pracovných) Čo ak mláďa zabalím do handry a tak prenesiem.
V: Manipulovať so zvieraťom môžu len členovia poľovného združenia a privolaný veterinárny lekár.
P: Odporúčam nikdy nemanipulovať so zvieraťom. Je to majetok poľovníkov, a môže sa urobiť viac škody ako úžitku. 
Ako škodíme, a možno o tom ani netušíme?
P: Zver je veľmi citlivá na vonkajšie podnety. Momentálne je to intenzívne hubárčenie. Ľudia si napr. neuvedomujú, že oberajú zver o ich potravu. Taktiež zberom lesných plodov.