Významná osobnosť Rače 2023 – Ľudovít Halinkovič in memoriam
Úspechy mestskej časti Rača sú úspechmi našich občanov, úspechmi ľudí, ktorí pre Raču dokážu urobiť viac ako je ich povinnosťou. Za kolektívmi sú jednotlivci, mimoriadne osobnosti, ktoré dokážu nadchnúť ostatných a sú niečím výnimočné. A práve takýmto váženým, vzácnym a výnimočným človekom bol aj pán Ľudovít Havlovič (1927 – 2021), ktorý získal in memoriam ocenenie Významná osobnosť Rače 2023.
Pán Ľudovít Havlovič bol neúnavný lokálpatriot, zanietený milovník histórie a publicista. Ocenený bol za celoživotné zásluhy, dlhoročnú činnosť pri dokumentovaní histórie, kultúrneho dedičstva a pamiatok a vytvorenie výnimočného nadčasového tvorivého diela pre mestskú časť Bratislava-Rača.
Ocenenie z rúk starostu Michala Drotována, prednostu MÚ Rača Petra Semanca, predsedníčky Račianskeho muzeálneho spolku pani Jany Maníkovej a Vojtecha Polakoviča za OZ Račan si prišla prevziať rodina pána Havloviča – dcéra Mária Havlovičová a syn Roman Havlovič.
„Chcel by som pri tejto príležitosti poďakovať pánovi Havlovičovi, ale aj jeho rodine, za veľmi záslužnú činnosť pre celú komunitu. Vždy nám ostane v pamäti jeho úsmev, optimizmus, chuť neustále sa zdokonaľovať. Napriek už pokročilému veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sa až do poslednej chvíle zapájal do činnosti spolkov, stále hľadal nové a nové informácie o svojom milovanom Račištorfe, v ktorom sa narodil a vyrastal,“ uviedol starosta Rače Michal Drotován.
Kto bol Ľudovít Halinkovič
Pán Ľudovít Havlovič sa narodil 2. júna 1927 v Rači. Už v školských rokoch prejavoval veľký záujem o geografiu, históriu, matematiku, rád spieval aj kreslil. Venoval sa aj modelárstvu. Stredoškolské štúdium ukončil maturitou na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej na Fajnorovom nábreží. Jedným z jeho stredoškolských triednych profesorov bol aj Vladimír Plicka, milovník histórie, významný osvetový pracovník a nestor sprievodcovskej činnosti v Bratislave. Svojho vnímavého študenta zaraďoval medzi obdobných nadšencov počas prechádzok po historickom Starom meste i ruinách bratislavského a devínskeho hradu. Zveroval mu prekresľovanie náčrtov historických artefaktov a ornamentálnu výzdobu školskej kroniky, zdravíc či pochvalných listov. V Rači, kde úspešne pôsobil ochotnícky divadelný krúžok, sa stal svedomitým dokumentaristom račianskeho ochotníckeho divadla. Pomáhal aj pri výrobe a maľovaní kulís, plagátov, pozvánok, pri technickom zabezpečovaní divadelných predstavení.
V rodnej obci stretol aj svoju životnú partnerku – Máriu Riglerovú, s ktorou uzatvoril manželstvo 16. septembra 1954. Prežili spolu krásny život v rodinnom dome na konci Rače, kde rád pracoval v záhradke či vo vinohrade. Postupne do rodiny pribudli tri deti – Ľudovít, Mária a Roman. Spolu s manželkou sa tešili aj z troch vnúčat – Radovana, Lenky a Romanky.
Svoj profesijný život začal v Slovenských elektrárňach. Neskôr pracoval vo viacerých stavebných podnikoch a v závere svojej profesijnej činnosti ako elektroprojektant v Štátnom projektovom a typizačnom ústave.
Popri svojom zamestnaní sa takmer celý život venoval aj svojim dvom veľkým láskam. Spoznávaniu histórie rodnej obce a dokumentárnej fotografii. Neúnavne vyhľadával a zhromažďoval archívne dokumenty zo všetkých oblastí dejín obce z rôznych archívov či v spolupráci s viacerými známymi historikmi a pracovníkmi múzeí. Vďaka konzultáciám s Mestským úradom ochrany pamiatok sa do zoznamu pamiatok a pamätihodností Bratislavy dostali viaceré objekty z Rače. Svoje bádania zverejňoval v odborných časopisoch i v miestnej tlači.
Bol dlhoročným členom Miestneho odboru Matice slovenskej. Tu so svojimi priateľmi stál pri zrode myšlienky o račianskom skanzene i pri realizácii projektu Račianskej pamätnej izby. Dlhé roky pôsobil aj v kultúrnej komisii Miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava-Rača. Podporoval rôzne kultúrno-osvetové projekty, ktoré aj fotodokumentoval. Venoval sa aj práci so školskou mládežou. Chodieval do škôl, kde žiakom pútavo rozprával o Rači alebo ich na prechádzkach oboznamoval s jej pamiatkami. Bol aj výkonným lektorom Račianskej pamätnej izby či Seniorakadémie.
V rokoch 2001 a 2002 autorsky pripravil a s podporou Miestneho úradu v Rači vydal publikáciu RAČA – Z dejín a pamiatok obce. V nej zverejnil výsledky svojho mnohoročného bádania i bohatého fotografického archívu. V roku 2017 – pri príležitosti 90. narodenín – nákladom svojej manželky pripravil aj jej doplnené druhé vydanie. Račiansky muzeálny spolok si ho pri svojom vzniku v roku 2018 zvolil za svojho Čestného predsedu.
Opustil nás 18. júna v roku 2021. Zanechal svojim nasledovníkom cenné posolstvo mnohostranného záujmu poznávať, prehlbovať a šíriť poznatky o histórii Rače. Jeho pamiatka stále žije nielen vďaka jeho knihám, článkom či fotografiám, ale aj vďaka jeho príslovečnej prívetivosti, pracovitosti, ochote nezištne pomáhať a deliť sa svojimi vedomosťami a zručnosťami.
Mária Hatalová, Račiansky muzeálny spolok
